Prečo jeme čokoládu?

Autor: Martina Bučková | 21.7.2015 o 22:15 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  198x

Dnes som si kúpila čokoládu. Nejedávam čokoládu.  Pre intoleranciu laktózy, vraj. No dnes som si kúpila takú tú "normálnu" - mlieko, mlieko, cukor, cukor.

Takúto čokoládu som nejedla už celé veky. Inými slovami - rok? dva? už si nespomínam...

Čokoláda! Zjedla som ju celú. Len tak. Pre ten pocit.

Moment! Aký POCIT?

Kedysi, keď som jedávala čokoládu dennodenne i niekoľkokrát, bolo to pre potrebu tela.
Z-á-v-i-s-l-o-s-ť.

Áno. Čistá závislosť. 
Vedela som o tom.
Bola som si vedomá svojej neschopnosti odolať, keď sa telu zacnelo po sladkej droge.
Bola som schopná a veľmi ochotná ísť uprostred noci v daždi do večierky len kvôli čokoláde.

Prestala som jesť čokoládu. Nechcem byť závislá. Na nikom. Na ničom.

No dnes to bolo inak. Dnes to bolo iné. 
Dnes to nebolo telo, ktoré cítilo čokoládu.

Dnes to bola *duša*.

Lahodila mi tá drzosť. Porušovanie pravidiel! Spontánnosť! Život!

Robím si to, čo chcem a kedy chcem. Nechcem byť závislá - od pravidiel!

Nahlas som si odgrgla a začala sa smiať z plného hrdla. Tak sladko. Tak, ako to vedia len deti.
A my - nedospelí dospelí, čertovskí anjeli.

Pocit čistého spratka - na nezaplatenie.

Škvŕka mi v brušku. Asi sa onedlho presuniem niekam . . . ehm.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bratislava stotísícové poradenstvo k parkovaniu skrýva pred verejnosťou

Pri vytváraní analýzy sa vyskytli problémy, o ktorých mali zamestnanci zakázané hovoriť.

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac upozorňovala na chyby, tým viac problémov v práci mala.


Už ste čítali?